Ktovie prečo predstavitelia klubov nevyužili možnosť zobrať hlasovanie o novom prezidentovi zväzu do vlastných rúk. Radšej to nechali v stave, kde účelovo vymyslené odborné komisie a ďalšie účelovo priradené hlasy dokážu výrazne ovplyvniť hlasovanie v prospech toho, kto si tie hlasy vytvára.

Napriek tomu, že sme vážne verili, že sa nám to podarí, pretože v porovnaní s mojím súperom som osobne precestoval drvivú väčšinu klubov, kde som predstavoval náš program ich predstaviteľom a zástupcom samospráv. Spoznal som prácu trénerov aj v mestách, v ktorých som predtým nikdy nebol. Navštevoval som základne školy, športové akcie, diskutoval som s hokejovými fanúšikmi a v neposlednom rade s mnohými novinármi.

Nepíšem to preto, aby som sa pochválil, ale pretože my sme nerozprávali o tom, čo budeme robiť, keď sa stanem prezidentom, ale my sme náš program okamžite napĺňali. Dôkazom toho je obrovská podpora verejnosti a hokejových elít, reprezentačných, ale aj ligových hráčov, pretože bez nich všetkých je náš program len kus papiera.

Dnes už je celkom zrejmé, aká hlúpa je predstava niekoho, kto chce náš program použiť a vôbec nerozumie základným princípom na ktorých stojí. Je komické, keď niekto hovorí o marketingu a zároveň pohŕda ľuďmi, s ktorými a pre ktorých má byť ten marketing robený. Je dokonca až groteskné, keď niekto rozpráva o výbere schopného moderného reprezentačného trénera, keď sa v živote s takým trénerom ani len nestretol.

Minimálne za posledné tri mesiace som dokázal, že oveľa viac než funkcionárske skúsenosti sú reálne manažérske schopnosti, pretože je zrejmé, že väčšina hokejových klubov sa rozhodla pre našu alternatívu. Je len veľká škoda, že to na víťazstvo nestačilo.